Pracujúce anjeliky

Prvá polovica 19. storočia, Stredná Európa – Rakúsko-Uhorsko, Česko a Nemecko. Áno, reč je o štýle Biedermeier s krátkou životnosťou (1815 – 1848). Avšak, o to väčšiu stopu zanechal na pôde umenia. Nás, predovšetkým, bude zaujímať nábytok a doplnky. Nábytok ako aj ostatné úžitkové predmety boli vyrobené z kvalitných materiálov vyrábané „na veky“.

Aj ďalší „pacient“ pochádza z tohto obdobia. Jedná sa o stĺpikové hodiny. Zákazník ich doniesol v nákupnom košíku.

Počas kontroly bolo vidieť, že materiál je naozaj kvalitný: masívne mosadzné mostíky, na tvrdo kalené ozubené hriadele s čapmi ako ihla. Už v tej chvíli bolo jasné, že to nebude ľahký pochod. Zákazník naznačil, že v košíku medzi náhradnými dielmi sú nejaké kolieska aj navyše – pre prípad ak by chýbali nejaké :-). Takže, aby som skontroloval, či ozaj nechýbajú súčiastky zo strojčeka, najskôr som ich poskladal.

Chýbali len drobnosti, ako skrutky, kolíky, čiže ľahko nahraditeľné diely. Ako aj z obrázku vyplýva, strojček potreboval poriadne čistenie a nielen od špiny, ale aj od hrdze. Po vyčistení nasledovala oprava samotného strojčeka, čo zahŕňa v sebe úpravu už opotrebovaných čapov.

Po úprave čapov treba meniť aj tzv. „ložiská“, čiže mosadzné puzdrá. Po poskladaní strojčeka a odskúšaní funkčnosti bol ďalším krokom číselník, anjeliky a ručičky. A tu pokračovala ďalšia výroba  stratenej minútovej ručičky.

 

Nasadenie ručičky na svoje miesto a odskúšanie funkčnosti strojčeka pred montážou do puzdra.

A finále

Edelweiss – vreckové hodinky

V tomto príspevku by som sa chcel s vami podeliť s opravou vreckových hodiniek zn. EDELWEISS STAUBDICHT. Táto značka nie je ničím výnimočná, ale samotná jej história je pozoruhodná, ktorá začala v strede 19. storočia. Avšak, nás momentálne „nezaujíma“ toto storočie, takže preskočme do 20. storočia a to hneď na začiatok. Nakoľko táto stránka je o opravách, len tak bokom spomenieme históriu nášho okolia.

Vypukla 1. svetová vojna, píšeme rok 1914. Po nejakej dobe už nie je krajina, kde by sa nezabíjalo. Nie je výnimkou ani východ Slovenska, kde na úbočí  Vaškovej hory, nachádzajúcej sa medzi obcami Oľka a Čabiny sa v dňoch 1. – 4. apríla  1914 vojská Pruské – na strane Rakúsko-Uhorskej  a Ruské pustili do  seba.  A tu začína história „našich“ hodiniek. Jeden  neznámy pruský vojak na vojnovom poli – v lepšom prípade – stratil svoje hodinky. Bol pruský, nakoľko samotné označenie hodiniek Edelweiss svedčí o ich pôvode. Neďaleko od hodiniek sa našiel aj nemecký kompas, ktorý s hodinkami ostal v zemi, uzavretý ako časová kapsula.   Prišiel však rok 2009, keď ich jeden šťastlivec našiel a doniesol do mojej dielne.

Nálezový stav.

Hodinky zastali možno v tú strašnú chvíľu a ani sa nepohli do apríla 2009, keď už boli opravené.

Pravdepodobne boli hodinky v ílovitej zemi, ktorá pôsobila ako vodotesné puzdro. 95 rokov pod zemou predsa len zanechalo stopy najmä na železných častiach.

Ako vidno na prvom obrázku na korunke už nie je žiadna stopa po zlatej fólii. Z toho dôvodu je korunka taká hrdzavá. Po otvorení zadného veka strieborného plášťa (zabudol som napísať, že sa jedná o strieborné hodinky s 800/1000 čistotou striebra) nás čaká hotový zázrak.

Človek by čakal, že strojček už nie je možné zachrániť lebo bude úplne od hrdze. Okrem vážnejšieho poškodenia kompasu a častí okolo , sú miernejšie poškodené od hrdze skrutky, čapy hriadeľov, atď.

Z druhej strany, po odmontovaní ručičiek a číselníka sa objaví ďalšia napadnutá časť hodiniek.

Samozrejme, čapy ozubených hriadeľov boli preleštené a súkolesie poskladané a odskúšané, aby som videl či je záber koliesok správny a či treba vymeniť ložiská. „Samozrejme“ všetko bolo OK. Píšem samozrejme, lebo ložiská za ten relatívne krátky čas počas ktorého plnili svoju funkciu, nemôžu byť vybehané.

Strojček je čiastočne poskladaný. Chýba len oska minutového kolesa a samozrejme ešte niektoré diely z prednej časti.

Takže strojček kompletizovaný, číselník vyčistený od špiny (no pri 60 sek ostal „neodstrániteľný“ fľak od hrdze), aspoň majiteľ bude mať možnosť porozprávať príbeh hodiniek po otázke „Prečo je tá „špina“ na číselníku?“.

A na koniec ešte jedna – pikoška. Po zapuzdrení hodiniek hodinári zvyknú označiť hodinky po oprave. Ako som zapísal dátum všimol som si, že iný hodinár pred 364 dnami a 94 rokmi (18.IV.1914) – čiže skoro na deň, pred 95 rokmi predomnou opravoval tieto hodinky (3 mesiace a 10 dní pred vypuknutím 1. svetovej vojny).

Moje poďakonaie patrí majiteľovi hodiniek za stručnú informáciu o histórii danej lokality v tom období.